The thesis Architecture of democracy focouses on the relationship between architecture and democracy and describes the word combination - a neologism in (Slovak and Czech) language - Architecture of Democracy. My assumption is that on the one hand, it is architecture that has the ability to influence social events and co-create the democracy that takes place in it. On the other hand, it is democracy that determines the conditions for architecture, architects articulate the ethos of the political era. Architecture here becomes not only an aesthetic medium, but its ethical function is synergistically applied. Can we notice this relationship between architecture and democracy? Is it really the fact that architecture can support the functioning of democracy? And does democracy have the ability to be transcribed into architecture? What tools does it use for this? As the main method, I create the method of the Barometer of Democracy Architecture, which is inspired by german-swiss politological instrument Democracy barometer. There the freedom and the equality are functional only in balance with the control. This equation allows us to look at architectural buildings through 9 properties, in which I perceive areas where architecture and democracy interact:
1. individual freedoms, 2. public freedoms, 3. mutual ties 4. transparency 5. participation 6. representation, 7. restrictions, 8. security, 9. competition.
In the next step, I apply the Barometer of Democracy architecture to two buildings, the current seat of the Chamber of Deputies and the former seat of the Federal Assembly. For this application it is necessary to bring closer their short but competitive period, when both buildings were possible candidates for the democratic parliament of the new state of the Czech Republic in 1993. By following the views of differenet participants, decision-making committees, political discussions and the views of the professional and non-professional public, but also in comparison with the parliaments of the world and alternative student projects, several specificities of the current seat of the Chamber of Deputies in the palace complex in the Malá Strana will be clarified. In the final discussion, I will try to use Barometer of Democracy architecture as a heuristic tool that will try to articulate a possible future development scenarios.
In the last step, I present student alternative projects and also my project, a winner in a public architectural competition for the reconstruction of the vestibule and entrance areas of the Ministry of Industry and Trade in Prague, in which I work with tree values freedom, equality and control in architectural way.
Dizertačná práca sa snaží vysledovať vzťah medzi architektúrou a demokraciou a popísať tak slovné spojenie - novotvar v našom jazyku - Architektúra demokracie. Mojím predpokladom je, že na jednej strane je to architektúra, ktorá má schopnosť ovplyvňovať spoločenské deje a spoluutvárať demokraciu, ktorá sa v nej odohráva. Na strane druhej je to demokracia, ktorá určuje podmienky architektúre, nastavuje (nie len legislatívny rámec), v ktorom architekti artikulujú étos doby. Architektúra sa tu stáva nielen estetickým médiom ale synergicky je uplatňovaná jej etická funkcia. Dokážeme tento vzťah architektúry a demokracie vysledovať? Je to skutočne tak, že architektúra dokáže podporiť fungovanie demokracie? A má demokracia schopnosť prepísať sa do architektúry? Aké nástroje k tomu používa?
Ako hlavnú metódu vytváram optiku Barometer architektúry demokracie, ktorý je inšpirovaný politologickým nemecko-švajčiarskym Barometrom demokracie. Tu je na miskách váh sloboda a rovnosť funkčná jedine v rovnováhe s kontrolou. Touto rovnicou je možné nahliadať na architektonické stavby skrze 9 vlastností, v ktorých vnímam oblasti, kde architektúra a demokracia navzájom interagujú :
1. individuálne slobody, 2. verejné slobody, 3. vzájomné väzby 4. transparencia 5. participácia 6. reprezentácia, 7. obmedzenia, 8. bezpečnosť, 9. súťaže.
V ďalšom kroku aplikujem Barometer architektúry demokracie (BAD) na dve stavby, súčasné sídlo Poslaneckej snemovne a bývalé sídlo Federálneho zhromaždenia. Aby táto aplikácia bola možná, je dobré ozrejmiť proces a dôvody ich výberu. Obe budovy boli možnými adeptami na demokratický parlament nového štátu Českej republiky. V sledovaní pohľadov dobových aktérov, rozhodovacích komisií, politických diskusií a náhľadu odbornej a laickej verejnosti, ale i v porovnaní s parlametmi sveta a alternatívnymi projektmi študentov, sa objasnia viaceré špecifiká súčasneho sídla Poslaneckej snemovne v komplexe palácov na Malej Strane. V záverečnej diskusii sa pokúsim BAD použiť ako nástroj heuristický, ktorý sa pokúsi nasvetliť možné budúce scenáre rozvoja týchto stavieb.
V ďalších krokoch prichádzam s aplikáciou na alternatívne študentské projekty a taktiež so svojím autorským návrhom vo verejnej architektonickej súťaži na rekonštrukciu vestibulu a vstupných priestorov Ministerstva priemyslu a obchodu v Prahe, v ktorých zadanie predznamenávalo architektonickú prácu so slobodou, rovnosťou a kontrolou.
Contributor (graphical support): Matěj Hanauer, Petra Roubalová, Studio DIP
The doctoral thesis supervisor: prof. Mgr. akad. arch. Roman Brychta
The doctoral thesis consultant: doc. Mgr. Cyril Říha Ph.D.
