Kapitola Analýza zasadacích sál, miest a štátov - Čo je české na českom parlamente? približuje niekoľko vybraných štátov sveta a ich príbehy na ceste k demokratickému zriadeniu a budove parlamentu. Výber štátov prebiehal v dvoch kategóriách: ikony (slávné príklady ikonických parlamentných budov vo svete) a postkomunistické štáty (príbehy politicky bližšie ČR, ktoré otázku demokratického parlamentu riešili po páde komunizmu). Pri ich komparácii je možné hľadať odpoveď na otázku: "čo je české na českom parlamente?". 

Akcent je opäť daný na budovu parlamentu ako reprezentatna demokracie v štruktúre mesta. Každý štát na časovej osi ponúka príbeh zmien politického zriadenia. Vybraných je niekoľko ilustračných fotografií. Mapy sledujú rozloženie politickej moci v štruktúre hlavného mesta (eventuélne jeho absenciu), možnú koncentráciu moci, mieru izolovanosti či naopak synergiu s ostatnými politickými budovami.

V kapitole Súťaž MPO - Návrh ako spojenie teórie a praxe predstavujem súťažný projekt na rekonštrukciu vestibulu Ministerstva priemyslu a obchodu v Prahe. Súčasťou návrhu bola práca v interiéri vrátane bezpečnostného riešenia, ktoré malo oddeliť návštevníkov s potrebou kontroly a bez (vstup a podatelňa). Existujúca štvorcová sieť vizuálne prepája vestibul a novovzniknutý verejný priestor pred budovou."Nie banka či hotel, ale jedno z ministerstiev demokratickej republiky. Nie kráľovský hermelín či uniforma, ale dobre padnúci oblek."

Všetky tieto riešené problematiky predznamenávali prácu s kategóriami slobody, rovnosti a kontroly - s troma hodnotami barometru demokracie architektúry. Barometer architektúry demokracie sleduje ako by sa situácia budovy MPO zmenila zo súčasného stavu na stav po implementácii projektu. Diagram tieto hodnoty vizualizuje.

Architektúra demokracie 2 predstavuje kapitoly, ktorú interagujú s textovou časťou. Prvá kapitola Doboví aktéri - Útulný parlament ako oxymoron? obsahuje rozmanitosť pohľadov rôznych súčasných i minulých politikov, architekta či bežného občana na sídlo Parlamentu ČR. Objavuje sa v nich jeden spoločný menovateľ, na ktorý naráža nadpis tejto kapitoly — prečo je súčasný parlament vnímaný ako „útulný“, „zavinutý“ a prečo naň dokonca niekto „zabudol“?

Články v kapitole Denná tlač - "Federální shromáždení pryč" fungujú ako mediátor medzi politkmi a verejnosťou. Vybrané reprodukcie dobovej tlače ilustrujú konkrétne procesy rozhodovania o sídle Parlamentu ČR pri vznikaní samostatného štátu. Ich prostredníctvom sa snažím dopátrať dôvodov, ktoré viedli k všeobecným negatívnym konotáciam budovy bývalého Federálneho zhromaždenia. Často skreslené interpretácie chrániace vlastné záujmy či uprednostňovaný uhol pohľadu tvoria mozaiku dobového diania v médiách počas rozhodovania o sídlach zákonodárnej moci.

Ukážka dvojknihy Architektúra demokracie 1 (textová časť) a 2 (referenčná časť), kde sú obe časti v obsahovovm a obrazovom dialógu. Vznikla ako dizertačná práca Eleny Fialkovej na UMPRUM v ateliéri A4.

Textovú časť je možné čítať lineárne (kapitoly 1-8), zatiaľčo referenčná časť je konzistentná v každej kapitole zvlášť. Referenčnú časť je možné čítať fragmentárne, prizoomovať si určitý rozhovor, článok, projekt či analýzu konkrétneho štátu, alebo naopak ako atlas či katalóg, vnímať rôzne prístupy v ich pestrej palete a množstve.

V demokratických systémoch je na miskách váh sloboda a rovnosť funkčná jedine v rovnováhe s kontrolou. Na objasnenie týchto väzieb preklápam politologický nástroj Barometer demokracie (BD) do nástroja architektonického Barometra architektúry demokracie (BAD). Interpretačná metóda pracuje s deviatimi charkateristikami, resp. kategóriami: 1. individuálne slobody, 2. verejné slobody, 3. vzájomné väzby, 4. transparencia, 5. participácia, 6. reprezentácia, 7. obmedzenia , 8. bezpečnosť, 9. súťaže. Vzťahovosť medzi vlastnosťami zobrazuje pavúkový diagram. 

Barometer architektúry demokracie je primárne optika, ktorou môžeme nahliadať na stavby a ich vlastnosti. Jazyk, ktorý umožňuje popísať silné a slabé miesta, potencionality k zlepšeniu.

Pri pokuse o implementáciu všetkých 9 vlastností súčasne, vzniká schéma, v ktorej sloboda a rovnosť sú omnoho intenzívnejšie v symbióze s kontrolou rôznych foriem. Nasledujúca axonometria je schematickým znázornením, kde je zámerne robustnejšia miera kontroly než v realite pre potreby ilustrácie a uvedomenia si jej rôznych (všadeprítomných) foriem.

BAD aplikujem na niekoľko stavieb: súčasné sídlo Poslaneckej snemovne ČR, bývalé sídlo Federálneho zhromaždenia, na alternatívne projekty parlamentov študentov ateliéru A4 a taktiež na vlastný autorský súťažný návrh Vestibulu a vstupu do budovy Ministerstva priemyslu a obchodu v Prahe. Vysledujem 4 opakujúce sa typy: a) sploštený, b) vychýlený, c) kruhový, d) hviezdičkový.

Štyri študentské projekty parlamentov v kapitole Alternatívne parlamenty- Overenie nových možností parlamentných budov, vznikli v Ateliéri A4 v reakcii na zadanie Nový parlament v školskom roku 2017/2018 počas mojej pedagogickej praxe. Študenti navrhli 3 novostavby a jednu rekonštrukciu. Z pomerne odvážnych ideí, kedy je parlament chápaný ako chrám ideí - najvyššia inštitúcia v štáte až po parlament, ktorý vlastne príliš nepotrebujeme, pretože všetko prebieha v online svete. Výsledkom sú na prvý pohľad bežné administratívne stavby, často však so snahou o istú symbolickú ikoničnosť.

Projekt Krajina parlamentu študenta Maxima Lipovského, ktorý vznikol počas mojej pedagogickej praxe, si za svoju výzvu vzal ideu redefinovania budovy bývalého Federálneho zhromaždenia. Zásadným je pre projekt zmeniť hranicu medzi politikmi a občanmi architektonickými nástrojmi — ambícia je vyzvať „občanov aby opustili virtuálny priestor pasivity a znovuobjavili reálny priestor politiky“. Projekt vyzýva na spoluúčasť prostredníctvom zasadacej sály, ktorá pokračuje a voľne prechádza z interiéru do exteriéru.

Približne 100 rokov demokracie (1918—2018) ohraničuje kapitola Časová os - 100 rokov (ne)naplnenej idey parlamentu. Sleduje paralelne dobovú situáciu, architektonické súťaže na nové budovy i reálne sídla parlamentu. Ako sa tieto paralely k sebe navzajom vzťahujú? 

Sledujeme opakujúci sa fenomén: viacnásobné súťaže, ktorým sa nedostáva realizácií (v rokoch 1920, 1928, 1929, 1947). Parlament v budovách iného účelu (reprezentatívno-rezidenčný palác, filharmónia, plodinová burza). Moment stavby budovy Národného, resp. Federálneho zhromaždenia už so zámerom dočasnosti (1969). Nová republika v „staronovom“ parlamente (1993). Výsledkom sú opakovane provizórne riešenia parlamentných sídel v rôznych pražských stavbách iného účelu. Symbolické ukončenie časovej osi rokom 2018, kedy vláda Andreja Babiše opäť verejne formulovala dopyt po stávbách politickej moci vládnym prehlásením.

Téma vzťahu architektúry a demokracie vznikla ako reakcia na krízu demokracie vo svete (teroristické útoky, utečeneckú krízu, nárast populistických a nacionalistických strán) a potrebu hľadať odpovede na túto krízu i vlastným odborom — architektúrou. Ako zachovať stavby a verejné priestory prístupné a otvorené, ale zároveň i bezpečné a kontrolované? 

V textovej časti Architektúra demokracie 1 hľadám nástroj ako uchopiť lingvistický novotvar Architektúra demokracie. 

Aké vlastnosti by sme označili u stavieb ako demokratické? Je možné, že domy dokážu posilňovať dialóg medzi aktérmi, ktorí domy používajú? Je to skutočne tak, že na jednej strane má architektúra v meste svoje spoločenské postavenie, niečo reprezentuje, je nositeľkou hodnôt spoločnosti a na druhej strane je taktiež architektúra schopná vytvoriť priestor pre demokraciu, pomáha formulovať spoločenský a politický dialóg? 

Ide o metódu, ktorá smeruje k medziodborovým otázkam.  Snaží sa vyplniť medzipriestor medzi dvoma odbormi architektúrou a politikou, kde sa vzťahovosť zatiaľ nachádzala najmä v teoretickej rovine a vytvoriť nástroj, ktorý by dokázal popísať možné spoločné piliere.